Kaprové lovné

V kaprových vodách sa zakazuje lov všetkých druhov rýb od 15. marca do 31.mája. Zákaz lovu rýb od 15. marca do 31.mája sa nevťahuje na kaprové vody, ktoré sú vodným tokom okrem slepých, mŕtvych a odstavených ramien a povrchových vôd, umelo vzdutých v koryte vodného toku. Maximálny počet privlastnených ušlachtilých rýb (kapor, šťuka, zubáč, sumec, lieň) na jednu celoročnú povolenku je 50 ks. V prípade záujmu o ďalší lov je nutné zakúpiť si novú povolenku!

Váh č.9, č. r. 3-4570-1-1:

           Čiastkové povodie rieky Váh, od diaľničného privádzača Nemšová – Dubnica, po hydrocentrálu v Ladcoch.

Prevažná časť uvádzaných hraníc revíru preteká širokým údolím podhorskej zóny s dobre vyvinutým krovinným a stromovým porastom. Tok si tu zachovala ráz mierne meandrujúcej rieky, so štrkovým podložím. Koryto rieky si tu zachováva z väčšej časti pôvodný charakter, spojený s vyše 50-ročnými balvanmi upravenými brehmi. Hĺbka vody je striedavá, od brodkov až po 2m hlboké jamy. Druhová skladba rybej osádky je bohatá – od pstruhov potočných, dúhových až po hlavátku. Dominantnou rybou sa po poklese stavu podustvy stala mrena severná. Z dravých rýb sa tu nachádza Šťuka severná, Zubáč veľkoústy, ostriež zelenkavý a úhor. Z nížinných rýb kapor a ostatné sprievodné druhy bielych rýb. Zo vzácnych rýb sú to ploska a pĺž zlatistý. Výmera plochy je cca 25ha.

Rybolov sa tu riadi podľa zák. č. 139/2002 Z.z. a vyhl. č.185/2006.

 

Nosický kanál č.9, č. r. 3-2530-1-1.

    Predstavuje umelý biotop, z ktorého bol vytvorený samostatný lovný kaprový revír. Kanál bol vybudovaný za účelom prívodu vody do elektrární. Trasa kanála vedie súbežne po ľavej strane starého koryta rieky Váh. Hranicou revíru pre Nosický kanál č.9., je od diaľničného privádzača Nemšová – Dubnica po HC v Ladcoch. Pod hydracentrálami je tzv. odpadný kanál, ktorý je zahĺbený do terénu a má prirodzené štrkové dno. Svahy bokov sú doplnené balvanmi. Približne v polovici vzdialenosti medzi hydrocentrálami prechádza do tzv. prírodného kanála. Tvar koryta kanála je lichobežníkovitý, brehy a dno sú tvorené z betónových dosiek, čím je zabezpečené návodné tesnenie. Do Nosického kanála ústi nad HC Ilava Lučkovský potok a pod HC Ilava Podhradský a Porubský potok. Dominantnou rybou sú pleskáče a kapor rybničný. Početné zastúpenie majú i dravé ryby, ako zubáč veľkoústy, šťuka severná , sumec veľký, ostriež zelenkavý, úhor európsky. Pôvodné druhy rýb sú zastúpené podustvou, mrenou severnou, jalcom hlavatým a nosáľom sťahovavým. V kanáli sa početne vyskytujú tiež sprievodné druhy rýb, ktoré sú významnou potravinovou zložkou dravých rýb. Občasným úlovkom býva i pstruh potočný a dúhový. Výmera vodnej plochy je cca 25ha.

Rybolov sa tu riadi podľa zák. č. 139/2002 Z.z. a vyhl. č.185/2006.

 

 

VN Prejta – horná, č. r. 3-5610-1-1 – plocha 8,5ha.

Vodná plocha nádrže pri obci Prejta - ploch 8,5 ha. Lov kapra a ostatných druhov rýb bez stanoveného času individuálnej ochrany povolený od 15. mája.

 

VN Prejta – dolná, č. r. 3-5600-1-1 – plocha 18ha.

    Obe nádrže sú reliktným pozostatkom vnútrozemskej delty, ktorú ešte v 19. storočí vytvárala rieka Váh. Svoju definitívnu podobu nadobudli ťažbou štrku, pri výstavbe Nosického kanála v 30-ych rokoch minulého storočia. Ťažba materiálu z biotopu bola zámerne orientovaná tak, aby po dokončení slúžili ako akumulačné nádrže pre HC v Dubnici. Z návodnej strany, v smere ku železničnej trati je dolná nádrž vyložená od spodnej časti tesniacimi betónovými panelmi do vzdialenosti 30 metrov nad ústim Prejtského potoka. Ostatné brehy sú prirodzené, štrkového charakteru. Pobrežie z väčšej časti lemujú viac ako 70-ročné topole a náletové kroviny. Pri oboch nádržiach má MsO SRZ Dubnica nad Váhom umiestnené provizórne ubytovacie bunky a hospodárske sklady. Okrem Prejtského potoka vodu v nádržiach udržiava čerstvú i prepojenie rúrami s Nosickým kanálom v hornej časti VN. Z obsádky rýb je dominantný kapor. Z dravých rýb je to zubáč, šťuka a sumec. Občasným úlovkom je pstruh potočný a dúhový a boleň. Zo sprievodných rýb je početne najviac zastúpený pleskáč, ďalej je to jalec, plotica, červenica, ostriež, belička a raritou je výskyt raka riečneho. Rybolov sa riadi podľa platného „Domáceho rybárskeho poriadku“.

 

Obrázok

1, VN Prejta dolná   2, VN Prejta horná

 

Štrkovisko Dubnička, č.r.3-4100-1-1.

Vodná plocha štrkoviska 35ha pri meste Dubnica n/V.

    Nachádza sa na inundačnom území, na ľavej strane rieky Váh. Štrkovisko vzniklo v roku 1970, keď bola doň tiež daná prvá násada kapra. Od roku 1971 má svoje revírne číslo a v tom roku bolo i dané do užívania MsO SRZ Dca n/V. a uskutočňoval sa i zákonný rybolov. V priebehu rokov sa v 40ha areáli dobývacieho priestoru vytvorila 35ha vodná plocha, ktorá prirodzeným spôsobom vytvorila vzácny biotop, ktorý je zaradený do systému Natura 2000. Hniezdia tu viaceré druhy vzácnych vtákov. Z rybárskeho hľadiska je dominantnou rybou kapor. Z dravých rýb sa tu vyskytuje zubáč, šťuka, pstruh dúhový, sumec, boleň. Zo sprievodných druhov je udomácnený pleskáč. Ďalej sa tu vyskytuje amur, tolstolobik, plotica, červenica, jalec, ostriež. Rybolov sa riadi „Domácim rybárskym poriadkom“.

Obrázok

 

Štrkovisko – Rybník Ilava, r.č.3– 3401-1-1.

Vodná plocha štrkoviska 9,5ha pri meste Ilava.

    Nachádza sa v medzihradnom priestore, na ľavej strane rieky Váh. Vzniklo ťažbou štrku pri výstavbe rybníka Urbárskym a pasienkovým spoločenstvom v Ilave. Od 01.01.2004 MsO SRZ Dca n/V. uzatvorila nájomnú zmluvu UPS Ilava o 10 – ročnom nájme. Keďže už v roku 2000 sme pokusne vysadili do tvz. surovej vody 10 000ks rýchleného kapríka, mohlo sa už počiatku nájmu začať s rybolovom. V súčasnosti je dominantnou rybou kapor. Z dravých rýb sa tu vyskytuje šťuka, zubáč a sumec. Občasným úlovkom je pstruh dúhový. Sprievodnými druhmi sú lieň, pleskáč, plotica, nosáľ, jalec a belička. Rybolov sa riadi „Domácim rybárskym poriadkom“.

 

Obrázok

 

VN Slavnica č.1 a 2, r.č.3-5770-1-1.

Vodná plocha nádrží je 1,5ha.

    Nachádzajú sa pri obci Slávnica. Sú reliktným pozostatkom ramien starej delty Váhu. Menšími terénnymi úpravami boli vybudovaním hrádzí pretvorené na ovládateľné rybníky, ktoré v 90.ych rokoch minulého storočia slúžili i na odchov násad. V súčasnosti je to lovný revír s dominantným kaprom. Z dravých rýb je dominantná šťuka. Vyskytuje sa tu aj amur a lieň. Zo sprievodných druhov je pstruh potočný a dúhový. Rybolov sa riadi „Domácim rybárskym poriadkom“.

 

Obrázok

 

VN Tunežice, č.r.3-5880-1-1

Vodná plocha je 1ha. Nachádza sa pri obci Tunežice.

 

OR Ladce, č.r.3-2640-1-1

Vodná plocha je 2ha. Nachádza sa pri obci Ladce.

 

Obrázok

 

1, VN Tunežice   2, OR Ladce

 
    Obe vodné plochy vznikli technickým riešením odvádzania vôd z Nosického kanála počas jeho výstavby a pre prípad havárie na odvádzanie vôd do starého koryta Váhu. Sú obľúbenými revírmi rybárov z Ladiec, pre svoju dobrú dostupnosť a výnimočné zarybnenie. Dominantnou rybou je kapor. Z dravcov sa tu nachádza zubáč, šťuka, sumec. Občasným úlovkom v ramene je i kapitálny amur. Sprievodnými druhmi sú pleskáč, podustva, nosáľ, plotica, jalec, ostriež, belička. Po jarných prietokoch sa loví i pstruh dúhový. Rybolov sa riadi „Domácim rybárskym poriadkom“.

 

Štrkovisko Horovce Pod drôtami, č.r.3-4130-1-1.

Vodná plocha je 3ha.

Obrázok

 

 

OR Štrková – dúlovské č.1 a 2, č.r.3-2700-1-1.

Vodná plocha odstavných ramien je 3,5ha.

 

Obrázok

1, OR Štrková    2, OR Dúlovské - Fúsková

 

OR Kalná a Nová, č.r.3-2630-1-1.

Vodná plocha odstavných ramien je 1,75ha.Pri obci Dúlov.

    Všetky tri revíry, v minulosti súhrne pomenované ako Dúlovské bariny, sa nachádzajú na pravej strane Váhu, pod obcami Horovce a Dulov. Sú prirodzenými pozostatkami toku Lednica, Po terénnych úpravách a prehĺbení sú vhodným biotopom, kde sa prirodzeným spôsobom rozmnožuje zubáč a šťuka. Z titulu intenzívneho zarybňovania je však dominantnou a najviac lovenou rybou kapor. Zo sprievodných druhov rýb sa tu nachádza pleskáč, plotica, ostriež a belička. Rybolov sa riadi „Domácim rybárskym poriadkom“.

 

Obrázok

1, OR Kalná      2, OR Nová

TOPlist